Dátum publikovania:

Kedy sa firmám fotovoltika naozaj oplatí?

Fotovoltika dnes patrí medzi najdiskutovanejšie témy vo firemnej energetike. Rast cien elektriny, tlak na dekarbonizáciu a snaha o väčšiu nezávislosť motivujú firmy hľadať vlastné zdroje energie. Fotovoltika však nie je univerzálne riešenie a nie vždy sa oplatí.

Fotovoltická elektráreň premieňa slnečné žiarenie na elektrickú energiu. Technologicky ide o overené riešenie, ktoré sa skladá z panelov, meničov, konštrukcie a riadiacich systémov. O úspechu tohto riešenia však nerozhoduje samotná technológia, ale to, ako dobre firma rozumie vlastnej spotrebe energie.

„To, kde sa prekrýva spotreba podniku s výrobou z fotovoltiky, je hlavný ukazovateľ toho, kedy sa investícia oplatí a kedy nie,“ vysvetľuje Michal Vargončík, obchodný riaditeľ spoločnosti PPA POWER DS, ktorá je členom skupiny PPA CONTROLL. „Fotovoltika totiž znižuje odber zo siete len v čase výroby“.

Preto firma okrem ročnej spotreby potrebuje vedieť, čo sa deje počas dňa – v akých časoch má najväčšie odbery, kedy má špičky a kedy naopak útlm. Ideálne na základe detailných meraní, ktoré umožnia presne navrhnúť veľkosť aj fungovanie elektrárne.

Odborníci neodporúčajú pustiť sa do budovania fotovoltiky bez týchto dát, pretože to môže byť veľká investícia bez reálnej návratnosti.

Otázka návratnosti

Jedna z prvých otázok, ktorú si firmy uvažujúce o zavedení fotovoltiky kladú, je doba návratnosti. Odpoveď sa však nikdy neskladá iba z jedného údaju. Návratnosť závisí od kombinácie viacerých faktorov – od ceny elektriny, cez investičné náklady až po to, ako efektívne firma vyrobenú energiu využíva. Práve posledný faktor má často najväčší vplyv.

V súčasnosti sa návratnosť bežne pohybuje medzi siedmimi až desiatimi rokmi. „Bez dotácií na fotovoltiku je to najčastejšie okolo ôsmich rokov, s podporou štátu to môže byť výrazne kratšia doba. Životnosť fotovoltických panelov sa pritom pohybuje na úrovni 25 a viac rokov, čo znamená, že po návratnosti môže elektráreň prinášať ďalšie úspory,“ približuje M. Vargončík.

Zaujímavé je porovnanie s obdobím energetickej krízy. V rokoch 2020 až 2022 ceny elektriny výrazne stúpli, čo automaticky skracovalo návratnosť. Dnes, keď sú ceny stabilnejšie, sa investícia vracia pomalšie. Nejde však o negatívny vývoj, ale o návrat k realistickým podmienkam.

Aj preto v súčasnosti firmy viac než kedykoľvek predtým potrebujú kvalitný ekonomický model, ktorý počíta s reálnymi číslami, nie s extrémami z minulosti.

Profil spotreby

Pri rozhodovaní o fotovoltike sa firmy často sústredia na výkon elektrárne. V praxi je však dôležitejšie zamerať sa na to, kedy energiu spotrebúvajú.

Fotovoltika vyrába najmä počas dňa, od rána do podvečera. Ak firma funguje v rovnakom čase, dokáže vyrobenú energiu okamžite využiť. Ak nie, vzniká nesúlad.

„Najlepšie vychádzajú firmy s dvojzmennou prevádzkou, kde je spotreba rozložená počas dňa,“ vysvetľuje M. Vargončík. Naopak, pri prevádzkach orientovaných na večer alebo noc je využitie výrazne nižšie. To je dôvod, prečo môže mať rovnaká elektráreň v dvoch firmách úplne inú návratnosť.

Prebytky znižujú efekt

Ak firma nedokáže všetku vyrobenú energiu spotrebovať, vznikajú prebytky. Tie sa odvádzajú do siete, no za výrazne nižšie ceny. V súčasnosti sa výkupné ceny pohybujú na úrovni približne 10 až 12 eur za MWh. V porovnaní s nákupnou cenou ide o výrazný rozdiel. Každá nevyužitá megawatthodina tak znižuje celkový ekonomický efekt projektu.

Práve preto je správne nadimenzovanie elektrárne kľúčové. „V praxi sa firmy často snažia maximalizovať výkon elektrárne, čo však bez zohľadnenia spotreby vedie k vyšším prebytkom a horšej ekonomike projektu. Firmy sa pozerajú na ročnú výrobu, ale neriešia, kedy tú energiu potrebujú. A to je zásadná chyba,“ upozorňuje odborník zo skupiny PPA CONTROLL.

Rovnováha medzi výrobou a spotrebou je jedným z najdôležitejších cieľov pri návrhu riešenia.

Technické limity

Okrem ekonomiky vstupujú do hry aj technické obmedzenia. Nie každá budova je automaticky vhodná na inštaláciu fotovoltiky. Jedným z najčastejších problémov je nosnosť strechy. Fotovoltický systém predstavuje dodatočnú záťaž (približne 15 až 30 kg/m² v závislosti od typu konštrukcie), ktorá sa musí posudzovať spolu s vplyvom počasia (sneh, vietor). Rovnako dôležitý je aj stav elektroinštalácie. Mnohé firmy majú systémy nastavené na hranici kapacity a pridaním nového zdroja sa môžu dostať mimo limitov.

Významnú rolu zohráva aj distribučná sústava. V niektorých lokalitách naráža na svoje kapacity, čo môže obmedziť možnosti pripojenia. Aj preto sa kvalitná príprava projektu nezačína návrhom panelov, ale analýzou technických podmienok.

Dobrou správou je, že výsledok projektu nie je pevne daný a firmy ho dokážu aktívne ovplyvniť. Jednou z možností je úprava spotreby. Posunutie výroby do času, kedy fotovoltika vyrába, môže výrazne zvýšiť využitie vlastnej energie.

„Mali sme klienta, ktorý začínal o piatej ráno. Po posune na ôsmu sa využitie energie výrazne zlepšilo,“ opisuje skúsenosti z praxe M. Vargončík.

Ďalším krokom môže byť využitie batériových úložísk. Tie umožňujú uskladnenie energie na večerné hodiny a zvyšujú mieru využitia vlastnej vyrobenej elektriny. Zmysel to má najmä vo firmách s viaczmennou prevádzkou.

Na dobré nastavenie systému a skrátenie doby návratnosti investícií do fotovoltiky je nevyhnutné pracovať s dátami, sledovať spotrebu a možnosť ovplyvňovať ju v reálnom čase.

 

Alternatíva bez vstupnej investície

Nie všetky firmy majú možnosť investovať do fotovoltiky vlastné zdroje. Aj preto rastie popularita modelov, pri ktorých investíciu zabezpečuje externý partner. Jedným z riešení sú tzv. PPA projekty (Power Purchase Agreement), kde dodávateľ elektrinu vyrobí a firme ju dlhodobo predáva za dohodnutých podmienok.

Takýto model umožňuje firmám využívať výhody fotovoltiky bez potreby vstupnej investície. Na druhej strane ide o dlhodobý záväzok, ktorý si vyžaduje dôkladné zváženie.

 

Do hry vstupujú aj nové pravidlá

Ekonomiku projektov ovplyvňuje aj legislatíva. Diskutuje sa napríklad o zavedení dane z vlastnej vyrobenej elektriny. „Ak sa takáto daň zavedie, návratnosť sa predĺži, pretože firma ušetrí menej,“ upozorňuje M. Vargončík.

To opäť potvrdzuje, že fotovoltika je dlhodobé rozhodnutie, ktoré musí počítať aj s budúcimi zmenami. „Každá inštalácia musí mať svoje rácio. Nestačí len chcieť šetriť, treba vedieť ako a na to sme tu my,“ uzatvára odborník zo skupiny PPA CONTROLL.

Firmy, ktoré k fotovoltike pristúpia týmto spôsobom, z nej dokážu vyťažiť maximum. V opačnom prípade môže byť výsledok výrazne slabší, než firma očakáva.

Štefan Polgári